Durris Design – Chopper / Cruiser

Značku Durris Design poznáme hlavne vďaka nadčasovému dizajnu kitových riešení pre rôzne druhy motocyklov. Firma vznikla v neskorých deväťdesiatych rokoch a na trhu pôsobí už viac ako štvrť storočie. Zlatou érou ich produkcie bol prelom milénia, kedy sa ich dizajny v hojnom počte objavovali na našich ale i zahraničných cestách. V tomto článku sa vypravíme na exkurz do produkcie kategórie Chopper / Cruiser, kde zakladateľ a hlavný dizajnér spoločnosti Vojtech Duriš ponúkol svojim zákazníkom hneď niekoľko projektov.

Aj napriek tomu, že Vojtovou doménov sú superšporty, svoj rukopis vtlačil aj do kategórie nízkych posedov a burácajúcich vysoko zdvihových motorov. Ponuky na dizajnové návrhy a realizácie aj v tejto kategórií sa začali objavovať na základe úspešných projektov monokokových celokapotáží zo superšportových modelov. Záujem prichádzal od konštruktérov kitových riešení kategórie Chopper / Cruiser a v duchu kustomizacie začali spolupráce s rôznymi partnermi.

Významnou bola tá s prepojením na rakúsku firmu Bike Corner. Pre túto spoločnosť tak pod taktovkou Durris Design vznikol návrh dizajnu modelu F1 a XXX Dream. V neskorších projektoch spolupráca pokračovala so spoločnosťou TT Choppers z Trnavy. Počas tejto veľmi peknej spolupráce vzniklo niekoľko nezvyčajných projektov - HD V-Rod, Boss Hoss a motocykel V-eyron Bike. Pre Vojtecha Ďuriša boli tieto projekty dlhšia životná etapa v jeho práci v oblasti dizajnu. Duchom všetkých týchto spolupráci boli i naďalej dodržiavané jedinečné línie dizajnu pochádzajúce výlučne z dielne Durris Design.

XXX Dreams:

Návrhom radikálneho custom-dragstera bol „XXX Dreams“, vyrábaný rakúskou firmu Bike Corner (tu sa celé motocykle zostavovali do konečnej podoby). Úplne prvý návrh tohto modelu mal názov „X Dreams“ a ten vznikol na základe predstáv Ondreja Dobrotu z Bratislavy. Prezentovaný model XXX Dreams z fotografií bola už tretia generácia. Poháňaný bol vzduchom chladeným V2 motorom o objeme 1990 ccm od S&S. Výkon bol 130 konských síl. Použitý bol ale aj Nitrous oxide systém, kde sa výkon zvýšil na 180 koní. Unikátnym bolo prepracovanie zadného odpruženia. Dve nastaviteľné pružiace tlmiace jednotky boli umiestnené pod prevodovkou. Predná brzda mala 6-piestikový strmeň. Pre stavbu bol ako základ použitý extrémne nízky a široký rám od firmy HPU. Posed bol tak veľmi nízky. Ergonómia už od začiatku počítala s pneumatikou Avon 230 mm. Výfuky boli podobne ako motor od spoločnosti S&S. Motorka vznikala vzájomnou kooperáciou viacerých firiem, celkový návrh vyvíjal a dolaďoval práve Vojtech Ďuriš. Všetky diely ako nádrž, blatník, klin pod motorom či maska reflektora boli z materiálu carbon-kevlar. Mnohé detaily majú nielen praktickú ale aj estetickú funkciu. Nádrž a olejová vaňa boli riešené ako funkčné a neslúžili iba ako kryt. Vychádzalo sa u nich z technológii, ktoré boli odskúšané na monokokoch športového modelu CREA, ktorá sa v tých časoch ešte súbežne vyrábala. Zadný blatník a sedlo spolujazdca boli v úvodných modeloch podporené bočnými duralovými držiakmi, tie boli pri zmene tvaru blatníka vynechané a nahradené samonosnou konštrukciou blatníka. Design zadného blatníka bol u modelu XXX limitovaný zdvihom pruženia. Celý zámer so samonosnou konštrukciou bol dotiahnutý až pri priamom nasledovníkovi - modeli Titan.

F1:

Na požiadavku pana Dobrotu a jeho koncepčnej kresby vznikol i návrh projektu „F1“ využívajúci custom bike s 2-litrovým motorom. Jeho predlohou bolo súťažné auto Ferrari Formula 1 od Michaela Schumachera, jazdiace v tej sezóne v ktorej projekt vznikal. Podmienkou tu bol úzky a subtílny charakter designu ako pri monopostoch F1. Poznávacia značka ŠPZ bola súčasťou zadného spoilera. Ako olejová nádrž slúžil predný spodný spoiler.

Intruder:

Základom požadovaných náročnejších úprav na tomto motocykli bol Suzuki VL 1500 Intruder LC. Jeho majiteľ zamýšľal jeho každodenné používanie ako i prípadné cestovanie, dôraz sa teda v tomto projekte kládol na funkčnosť. Podvozok ostal bezo zmien. Podsedadlová časť spojená s blatníkov využívala samonosné monokonové riešenie už dobre známe zo športových kitov. Širší stred motorky bol ostro ukončeným blatníkom s výrazným optickým odľahčením. Materiál bol sklolaminát. Myslelo sa aj na legislatívu a v ostrom zakončení boli výrezy na svetlo a držiak ŠPZ. Celý diel mal tvar polo uzatvorenej škrupiny podobnej vodnej kanoe. Jeho celkový sklon bol kompromis v dizajne a funkčnosti. Prednej časti už nedominoval okrúhly svetlomet ale svetlo z Aprilie RS 250. Doplnený bol aj klin pod motor. Výsledná stavba bola taktiež ešte osadená tuningovými dielami od nemeckých výrobcov príslušenstva.

Titan:

V spolupráci s firmou TT Choppers vznikli ďalšie projekty. Projekt „Titan“ bol priamym nasledovníkom modelu XXX a išlo vlastne o evolúciu modelu XXX Dream v dielňach TT Choppers. Upravený bol zadný blatník a v zadnej časti už teda bola plne doriešená samonosná konštrukcia. Motocykel dostal i nový lak. Inak ostal projekt oproti svojmu predchodcu bez väčšej zmeny.

HD V-Rod:

Projekt V-Rod bol charakteristický upravenými tvarmi kapotáží využívajúci Harley Davidson model V-Rod ako základ. Použitá bola technológia monokoku. Projekt vznikol ako ďalšia spolupráca s partnerom TT Choppers. V tomto projekte mal Vojtech Ďuriš úplne voľné ruky čo sa týka návrhu. Na tomto motocykli je teda jasne vidieť rukopis dizajnéra hlavne športových motocyklov, nakoľko tu bol podtrhnutý jasný športový podtext.

Boss Hoss:

Americká značka je používaním automobilových motorov vlastnej produkcie do motocyklov unikát už sama o sebe. Mohutný 8-válcový motor je dominantou celého stroja. TT Choppers celú motorku upravili s dizajnérskym vkladom od Vojta Ďuriša povýšili na novú úroveň. Bol tu použitý vôbec najsilnejší motor z Chevrolette Corvete o objeme 5.7l a výkone nezmyselných 500 koní. Výkon sa na cestu prenášal pomocou dvojstupňového automatu aj so spiatočkou. Použitý bol aj dodatočný Nitrous oxide systém, ten ale nebol nikdy sfunkčnený a plnil iba dizajnovú úlohou. Cieľom stavby bolo nielen vytvorenie unikátneho dizajnu, ale i zníženie hmotnosti ktorá bola okolo 600 kg. Dosť hmotnosti sa vo finálnej realizácií ušetrilo úpravou nádrže a jej presunutím pod sedadlo, kde bolo i plniace víčko. Vzduchový filter vychádzal priamo z priestoru bývalej palivovej nádrže a bol tak v priamom zornom poli jazdca. Zadná časť bola rozšírená na 300mm. Kapotáž bola vzhľadom na značné úpravy navrhnutá úplne na mieru. Celková úspora hmotnosti sa po všetkých úpravách odhadovala na 100-120 kg. Motocykel bol vo výsledku vyvedený v „dragster štýle“.

V-eyron:

Základom projektu bol Harley Davidson VRSC V-Rod, edícia 100 rokov HD. Z pôvodného V-Roda ostal bez zmeny iba motor a základ rámu. Projekt si zakladal na spracovaní detailov do poslednej bodky. Na podvozku bola použitá jednoramenná výkyvná vidlica od Ricks motorcycles a odhaľuje tak gigantický límec zadného kolesa o rozmere 300 mm. Kožou potiahnuté riadidla nie sú obvyklé a práve na tomto projekte si našli svoje miesto. Prístrojový panel odkazuje na svoju automobilovú predlohu, použitá bola dokonca imitácia výduchov klimatizácie. Ovládacie prvky boli od značky Arlen Ness. O výfukovú sústavu a adekvátnu zvukovú kulisu sa postarala spoločnosť Vance & Hines. Výsledná farebná kombinácia je receptúrou i odtieňom prevzatá priamo od Bugatti.

Projekt V-eyron bol bezpochyby vrcholnou témou Vojta Ďuriša v kategórií Chopper / Cruiser. Ono, k automobilovému projektu Veyron mal bližšie ako by sa mohlo zdať. Jeho štvorkolesovú predlohu totiž navrhoval jeho študijný kolega z VŠVU, Jozef Kabáň. V druhom ročníku potom Jozef odišiel na Royal College of Art do Anglicka, a neskôr navrhol Veyron. Osud tak Vojtovi dovolil byť ďalším Slovákom, ktorý tento výnimočný dizajnérsky projekt histórie doplnil aj o jeho motocyklovú verziu. Kapotáž bola celá karbónová. Na bokoch, v zadnej časti, ako aj na prednom spojleri a v krytoch prednej vidlice bola karbónová štruktúra prekrytá čírim lakom. S projektom sa viaže i zaujímavá kuriozita. Hlavný dizajnér v osobe Vojtu Ďuriša ešte pred začatím projektu položil na stôl jednu radikálnu podmienku. Keďže bol použitý vzácny storočnicový základ HD, Vojtech trval, dokonca pod podmienkou odstúpenia od projektu, na jednostrannej zadnej kyvnej vidlici, nakoľko nemal v láske obojstranné vidlice. S touto inováciou si vyžiadala úpravu i predná časť, konkrétne predné koleso, brzdové kotúče a brzdy. Na dodatočné úpravy sa nakoniec pristúpilo a projekt sa s pričinením všetkých zúčastnených podarilo úspešne dokončiť. Vo výsledku tak vzniká unikátny stroj svetového formátu.