Partnerstvo začalo v roku 1992, keď spoločnosť Yamaha umožnila nezávislým tímom, ako bol WCM, zakúpiť dvojtaktný závodný materiál a nastupovať s ním do závodov. S malými peniazmi a veľkými ambíciami sa tím Boba a Petra postavil do šampionátu objemu 500 ccm, po boku najlepších továrenských strojov Grand Prix na svete. Peter Goddard bol prvým jazdcom, ktorý za WCM pretekal. Jazdil na stroji ROC-Yamaha, ktorý sa stal synonymom WCM počas nasledujúcich 5 rokov. Tím sa rýchlo etabloval ako najlepší súkromný tím s jazdcami ako Niall Mackenzie, Andrew Stroud a Neil Hodgson. Výsledky však v konečnom dôsledku odrážali skutočnosť, že tím nemal prístup k továrenskému materiálu. Bez továrenských strojov bol WCM po väčšinu času mimo svetlo pozornosti.
Všetko sa zmenilo v roku 1997 a WCM dostalo príležitosť súťažiť ako továrenský tím. Stalo sa tak po odstúpení jedného z existujúcich tímov. Yamaha vyzvala WCM, aby prevzala kontrolu nad týmto tímom, a do ďalších pretekov prevzala vedenie spoločne s jazdcami. Luca Cadalora a Troy Corser boli teda zrazu súčasťou stajne WCM. Do tímu vstupuje taktiež sponzor Red Bull a vzniká tak niekoľkoročné silné partnerstvo. Popularita Red Bullu sa dobre etablovala na trhoch v Rakúsku a Nemecku a energetický nápoj si postupne získal popularitu po celom svete. Spojenie so závodným tímom WCM poskytlo Red Bullu mimoriadne rastúci globálny záujem.
Dostavilo sa i prvé víťazstvo v závode. To získal dnešný komentátor MotoGP, Simon Crafar, ktorý zvíťazil na Veľkej cene Británie 1998. Crafarovým tímovým kolegom bol vtedy mladý Francúz Regis Laconi. V nasledujúcej sezóne, po prechode z pneumatík Dunlop na Michelin nedokázal Simon Crafar nájsť dostatočnú rýchlosť. V polovici sezóny bol vymenený za temperamentného Austrálčana menom Garry McCoy. Regis Laconi v tíme ostal. Pôsobivé výsledky McCoya pokračovali niekoľko nasledujúcich rokov. Jeho pretekársky štýl „plochej dráhy“ prilákal obrovskú pozornosť médií a fanúšikovia po celom svete obdivovali jeho bočné šmyky. Garyho postupne v tíme doplnili mená ako Nori Haga (ten sa vo svete GP nikdy moc neudomácnil) a mladý američan John „Hopper“ Hopkins.
Projekt MotoGP:
V roku 2002 sa skončila nadvláda dvojtaktov a nastúpila nová éra štvortaktných motorov. S reálnym nedostatkom továrenských štvortaktných strojov a rozhodnutím Red Bullu nepodporiť žiadny tím MotoGP, ostal WCM razom bez silného hlavného sponzora. Nastala situácia kedy sa musel tím rozhodnúť, čo ďalej so závodným programom. Prakticky, mal iba dve možnosti - a to buď prestať s pretekaním, alebo bojovať ďalej. Tím mal veľmi málo času na preskupenie a nájdenie alternatívnych zdrojov, a sponzorov. Keďže nebol k dispozícii ani žiaden továrenský motocykel, tím WCM v krátkej zimnej prestávke vlial všetku svoju energiu do výroby úplne nového stroja pre MotoGP vo vlastnej réžií.
Základným plánom bolo vytvorenie partnerstva s Harris Performance Products z Veľkej Británie a podpísanie zmluvy s mladým anglickým pretekárom Chrisom Burnsom a nemeckou legendou Ralfom Waldmannom.
Harris teda zostrojil podvozok. Z hľadiska motoru padlo rozhodnutie, že najlepším spôsobom, ako dosiahnuť efektívny výsledok vo veľmi obmedzenom čase, je založiť koncept na niečom, čo už existuje, teda na Yamaze R1 Superbike. Keby Harris a WCM začínali návrh od úplných základov, nikdy by motorka nebola pripravená včas. Východiskový bod pre motor bolo použitie modifikovaných komponentov Yamaha R1. Blok motora a hlava valcov boli vyrobené podľa WCM v súlade s predpismi FIM pre MotoGP. Projekt motora mal na starosti Dave Hagen, inžinier zo západného Sussexu. Ten bol jedným z najuznávanejších mien motocyklových štvortaktných závodov.
Rozloženie modelu R1 malo pre ich zámery zmysel. Spoločnosť WCM navrhla motor s rovnakým usporiadaním, upevňovacími bodmi, atď. To bolo mimoriadne dôležité aj pre firmu Harris. Mohli tak okamžite začať pracovať na ráme. Konštrukcia motora, aj podvozku mohla postupovať nezávisle. Rýchlo sa však ukázalo, že návrh a výroba motora budú trvať dlhšie a že na testovanie rámu bude potrebných veľa upravených motorov priamo z produkčného modelu R1. Dlhodobé plány tímu boli vyvinúť časom motor od úplných základu alebo použitie motora od niektorého z výrobcovu MotoGP a zasadiť ho do ich rámu.
V tíme sa bohužiaľ počas prvých testov dostavil ďalší neúspech. Angažovaný Ralf Waldmann testoval motorku a rozhodol sa, že trieda MotoGP nie je pre neho výzvou. Náhradou pre rok 2003 sa stal napokon nadšený španiel David de Gea.
Rok 2003 sa nezačal pre tím vôbec dobre. Po GP Japonska kvôli problémom s motorom (ktorý údajne nebol v súlade s technickými predpismi šampionátu FIM) bol tím diskvalifikovaný. Odvolali sa, ale medzinárodný disciplinárny súd odvolanie zamietol. Dôvodom diskvalifikácie bolo, že motocykel nebol skonštruovaný v súlade s technickými predpismi svetového šampionátu cestných závodov. Peter Clifford, riaditeľ tímu následne zverejnil podrobné vyhlásenie, v ktorom diskvalifikáciu dôrazne popieral.
Na základe rozhodnutia súdu tím vstúpil do niekoľkých veľkých cien roku 2003 s použitím dvojtaktných motocyklov Yamaha s objemom 500 ccm a súbežne pokračovali vo vývoji štvortaktného stroja. Preteky, na ktorých WCM jazdilo na dvojtaktných motocykloch Yamaha s objemom 500 ccm, znamenali posledné štarty dvojtaktných motocyklov s objemom 500 ccm vôbec. Motocykel Harris WCM v súlade s novodobými pravidlami debutoval na GP Portugalska.
Pre rok 2004 WCM podpísal talianskeho mladíka Michela Fabrizia. Chris Burns s tímom ostal, no počas prebiehajúcej sezóny sa zranil. Pre českú GP v Brne dostal príležitosť debutovať v MotoGP James Ellison (mal v tej dobe niekoľko skvelých výsledkov v britských pretekoch superbikov).
Počas tejto grand prix sa uskutočnil ďalší významný míľnik pre tím. WCM totiž uzavrelo dohodu s českým výrobcom minibike – Blata, o prepojení síl v päťročnej dohode od roku 2005. Coen Baijens pracoval na konštrukcii motora V6 pre závodné zoskupenie WCM. Tím mal dodať svoje značné nahromadené vedomosti z prostredia závodných strojov a Blata mala pre sezónu 2005 vyrobiť jedinečný motocykel V6 pre MotoGP. Spoločnosť Blata mala byť podľa dohody schopná využiť dostupné odborné znalosti od WCM a vyrobiť tak novú generáciu závodných strojov. Avšak, nedokázali to.
Termín dokončenia motoru Blata V6 sa predlžoval ďalej a ďalej za stanovený termín, dokonca až do roku 2006. Motor V6 sa nikdy nedostal na testovaciu stolicu aj napriek prísľubom Pavla Blatu, že je projekt skoro dokončený. Tím WCM dodržal svoju stranu dohody a do roku 2005 pretekal v mene firmy Blata. James Ellison dával do ročníka 2005 enormnú dávku nasadenia, aby mohol ukázať svoje schopnosti a zabezpečiť továrenskú podporu Yamahy pre rok 2006. Bohužiaľ, ani to nevyšlo.
Jazdci:
S projektom začínali v roku 2003 ako jazdci Chris Burns a José David de Gea. Pre rok 2004 tím nastúpil v zložení Chris Burns a novo prichádzajúci bol Michel Fabrizio. Ten do zoskupenia WCM prešiel ako majster triedy Superstock z roku 2003. James Ellison nastúpil k tímu v priebehu sezóny 2004 aby nahradil zraneného Chrisa Burnsa (Burns sa zranil, keď spadol počas tréningu na Veľkú cenu Británie v Donington Parku).
Ellison vyhral európsky šampionát Superstock v rokoch 2000 a 2001 s dvoma a štyrmi víťazstvami. V sezóne 2004 pretekal v BSB a jeho tím ho športovo uvoľnil pre potreby MotoGP. Zaujímavé bolo, že James a Michel sa už poznali zo šampionátu superstock, a spoločne spojili sily pre projekt WCM. Michele Fabrizia však v sezóne nahradil Youichi Ui po GP Portugalska.
Jazdcami pre sezónu 2005 boli pokračujúci James Ellison a novým členom bol Franco Battaini. Na rok 2006 bol tím v predbežnom zozname prihlásených účastníkov s angažovanými jazdcami - Jeremy McWilliams a Jason Perez. Napokon sa ale rozhodli ďalej v závodných aktivitách nepokračovať a vypadli zo zoznamu konečných prihlásených účastníkov.
Koniec MotoGP projektu:
Zoskupenie WCM nemohlo po roku 2005 ďalej podporovať závodnú činnosť bez dostatočných zdrojov. Partnerstvo so spoločnosťou Blata prakticky nikdy nefungovalo a chýbali i ďalší sponzori. Pre sezónu 2006 bola organizácia WCM nútená odstúpiť i keď pôvodne uvažovali do sezóny nastúpiť. Tím mal v pláne používať motory Bimota.
S históriou siahajúcou až do roku 1992 to bol smutný koniec tradičného tímu. Riaditeľ Peter Clifford sa i naďalej snažil získať sponzorskú podporu a vynakladal maximálne úsilie na nájdenie spôsobu, ako by WCM mohlo znovu zahájiť svoje závodné aktivity v rámci Grand Prix v roku 2007. Znovuzrodenie tímu sa už ale nikdy nepodarilo uskutočniť.
Bohužiaľ, i v tomto projekte sme boli svedkami toho, že menšie súkromné tímy nemohli v nastupujúcej high tech ére MotoGP so svojou technikou konkurovať silným motocyklovým továrenským tímom.
Zdroje:
Motogp.com; Wikipédia; Oficiálne webové stránky tímov