Šeri testuje - Ducati Scambler Icon

U Ducati bol tento smer predstavený v roku 2014 a už v roku 2015 sa predával. Mimoriadne predajné úspechy dokonca vytvorili akúsi pod-značku, ktorá stojí v ponuke Ducati úplne autonómne. Mohli ste to vidieť aj po príchode do starého zastúpenia Ducati Praha, kde mala rada Scrambler vlastnú miestnosť a Merchandising. Postupom času sa vyvinula v mnoho modelových variácií, a to v podobe troch objemov a špeciálnych verzií ako napr. Desert Sled či 1100 Special. Výborný marketing od Ducati, tu to mal niekto pevne v rukách.

Je čas sa zamerať detailnejším pohľadom na dnes testovaný model. Zaujímavé predné svetlo má v sebe akoby zakomponované písmeno „X“ a používa LED technológiu pre denné i nočné svietenie. Skvelé je, že oproti minulým generáciám sa prešlo zo žiarovkových smeroviek taktiež na LED technológiu, ako pri prednom svetle.

Farba je označovaná ako „červená Ducati“ a mne sa fakt páči. Spoločne s tmavým motorom s frézovanými hranami a čiernou up-side down vidlicou Kayaba sa pekne doplňujú. Bočné hliníkové kryty nádrže, ako aj krytka predného budíka sú vymeniteľné, môžete si tak svojho Icona prispôsobiť podľa svojej chuti.

Je pre moje testy už typické, že pozorne zbieram pocity z prvého dojmu, a potom si overujem v praxi, či bol môj odhad presný. I keď, dnes to je vlastne trochu inak. Na Scrambler Icon som už v minulosti jazdil. Môže to byť ale zase zaujímavé, bola to predošlá generácia a navyše už to bude nejaká doba od poslednej jazdy.

Pri inštruktáži ma celkom rozosmeje informácia z úst personálu importéra „Motorka vlastně nic neumí“. Žeby stroj ako zo starej školy? Skutočne, nenájdeme tu nič z úplne high-tech vychytávok jej súrodencov. Tento deň ale nakoniec úplne nedostáva nádych 90-tych rokov. Predsa len sa prezentuje hydraulickou spojku, kompletným LED osvetlením, upraveným displejom s indikátorom zaradenej rýchlosti a dvojkanálovým ABS. Ten je vrátane funkcie brzdenia v náklone. Palivové mapy ani nič podobné u nej ale nehľadajme.

Do strany premiestnená zadná pružina je pekným dizajnovým prvkom. Jednokotúčová brzda Brembo Monobloc M 4.32 brzdí primerane charakteru motorky a do kotúča s priemerom 330 mm sa zahryzáva s prehľadom. Vyhotovenie detailov korešponduje s celkovým vzhľadom motorky. Hodili by sa sem isto aj drôtené kolesá, podobne ako na modeli 1100 Special.

Pri odjazde na testovací okruh zdravím partiu priateľov z Ducati Ostrava a rozbeh sa mi úplne nepodarí. Holt V2 ostane stále iba V2, so spojkou je treba pracovať. Po pár okamihoch je zrejmé, že koní do výkonu nemá vôbec k rozdávaniu. Určite by ich ešte podľa môjho názoru pár potrebovala. L-kový dvojválcový desmo motor má pri objeme 803 ccm v ponuke 73 koní. Pri jeho štarte jej zvukový prejav neohúri a nečakajte, že by ste náhodným prizerajúcim vo vašej obľúbenej kaviarni roztriasli dunením motora stoly pri ktorých sedia... Ale i to neuberá na chuti zdolávať ďalšie kilometre. Motorka je skrátka „hravá“ už po pár nadobudnutých pocitoch. To bude to správne slovo ktoré ju vystihuje.

Pneumatiky Pirelli MT 60 RS majú po vzore štýlu „Scrambler“ podľa letmého pohľadu i určité terénne ambície, aspoň takto sa mi to javí. Na ceste však držia spoľahlivo a terény vzor dezénu neprináša žiadne nepríjemnosti v podobe vibrácií do motorky. Myslím si, že to ale žiaden veľký terény koncert ani nebude. Je stavaná prioritne na cesty. Preklapávanie v pomalších a stredne rýchlych zákrutách ide skoro úplne bez námahy. Cesta sa nám rozmotáva ďalej a moje pozitívne pocity pribúdajú.

Existujú asi tri veci na svete, ktoré nedajú vysvetliť. Bermudský trojuholník, záhada Lochnesskej príšery a pohoda ktorá srší zo sedla Ducati Scrambler! Samozrejme, nie je to nič pompézne a na trhu nájdeme mnoho pohodlnejších motoriek. Z jej sedla však ide zaujímavý pocit pokoja. Priepasť medzi očakávaniami a realitou je obrovská, aspoň pre mňa. Je znova ďaleko lepšia ako som čakal.

Pohodlie pri jazde mi vyhovuje. Lavica v podobe sedla je príjemná a počas výjazdu sa mi neobsedela. Moja spolujazdkyňa ale vznáša námietky na predvedenú pohostinnosť Ducati Scrambler Icon. V porovnaní pohodlia s Triumph Bonevile T120 (kde je sedenie pocitovo dosť podobné) vyhráva anglický gavalier. Cestovanie na dlhšie vzdialenosti vyskúšané nemám. Myslím si, že sa to ale moc nehodí. Cítiť sa bude asi najlepšie na návšteve obľúbených letných terás a stánkov s talianskou zmrzlinou.

Pocity z jazdy mi stále viac a viac navodzujú úsmev. Z jednoduchosti ktorú vyžaruje z nej mám pocit, akoby mi vo vrecku znova zvonila Nokia 5110. Svoje ruky pokladám na naozaj široké riadítka, majúce trochu podivuhodnú polohu, skoro ako na chopperi. To však vôbec nevadí - „Kurnik, to je ale zase pohodička“. Už niekoľký krát sa mi stalo (a to hovorím aj o modeli 1100 s ktorým som sa už tiež zviezol v minulosti), že som sám seba pristihol pri tejto vete počas jazdy. Navyše, presadol som na ňu priamo z modelu SS 950 S, o to je ten pocit silnejší. Máme tu znova báječný spoločný deň. Jazdu si užívam hlavne v obciach a pomalších zákrutách, ktoré v bleskovom tempe miznú v nenávratne za mnou. Rýchlosti v prevodovke do seba zapadajú ako kocky z hry tetris. Prelietam i pár prítomných horizontov v rýchlejšom tempe, a výkonový deficit je proste stále cítiť. Asi nachádzam jej slabinu.

Jazdí sa na nej inak. Má to na svedomí poloha na sedadle a umiestnenie riadítok. Je kompaktná a nádrž je pekne úzka. Na vysokých ľudí bude ale isto malá. Prístrojový panel zaostáva nad dnešným štandardom nových motoriek. Je síce digitálny, ale určitá rozpočtovosť alebo akási „nesúčastnosť“ je z neho jasná. Čitateľnosť je priemer. Ani dobrá, ani zlá. Hlavne informácia o otáčkach je trochu nevýrazná, v dolnej časti, vyhotovená úzkym pásikom. Nie, že by ho bolo treba extra sledovať, na radenie vám úplne stačí vaša intuícia, ale predsa. Podobne ako v minulosti, aj model 2021 má káblový zväzok vedený vzduchom, ponad prístrojový panel. Dizajnové štúdio Ducati by tu podľa môjho názoru mohla vymyslieť lepšie riešenie.

Po naplnení testovacích kilometrov je motorku treba zase vrátiť a prichádza záverečné zhodnotenie. Je to ako v živote. Občas vás niečo nečakane prekvapí a tak je to i s touto motorkou. Nemá to rozumné vysvetlenie ale v jej sedle sa cítite úplne inak. Dáva zabudnúť na bežné starosti je výborný spoločník. A navyše je to veľká štýlovka. Určite doporučujem „Scrambler“ nadšencom si ju pred zakúpením vyskúšať. Stojí za uváženie, či nebude chýbajúci výkon problémom a či nakoniec nesiahnuť po modeli 1100 ako by to bolo zrejme v mojom prípade. Tak zase niekedy, Ducati Scrambler!

MODEL: Ducati Scrambler Icon
ROK: 2021
VÝKON: 73 koní
CENA: 246 000 CZK