Šeri testuje - Harley-Davidson Fat Bob

Prvých 100m je na testovacích jazdách vždy najkúzelnejších. To by som vám prial všetkým zažiť. V tento moment sa vždy myšlienkami vrátim do doby, kedy som listoval ako 15-ročný katalógom motoriek SALÓN od vydavateľa „Svet motocyklov“ a kládol si otázku - „Aké tie motorky zo stánok časopisu vlastne sú“.

Nie je to moja prvá jazda na HD ale je rozhodne najintenzívnejšia. Už pri dvíhaní zo stojana vám dá pocítiť, že nejde o Velterovu váhu. Dodnes si spomínam ako mi búchalo srdce. Ťažká váhová kategória na moje prekvapenie po rozbehnutí skutočne nejde vôbec cítiť. Majú to pekne zmáknuté. Je samozrejmé, že by na okruhu vo Vysokom Mýte zrejme nebola úplne najrýchlejšia... S ovládateľnosťou na bežnej ceste nebude problém. Bez kľúčové zapaľovanie dodáva nesporný pocit moderny a pekne napĺňa dojem, že ide trochu aj o exkluzívnu značku motoriek, a že vývojovo HD rozhodne nespí.

Vraciam sa na nej na môj obľúbený testovací okruh, na okresky nad Ostravskými Bazalmi. S nohami natiahnutými úplne dopredu mám s prvými preradeniami rýchlostných stupňov slušný problém. Je to nezvyk mať nohy takto výrazne vpredu. Neočakával som takúto polohu v sedle. Po pár kilometroch to máte ale pevne v rukách a všetko vám začne dávať zmysel. Trochu neistý pocit prvých metrov a všetkých tých nových informácií sa postupne mení na pocit - „Pozor, tam na nádvorí, prichádzajú králi“.

Táto konkrétna motorka mala vymenené výfukové koncovky. A ja som tak trochu očakával, že po naštartovaní sa spustí ten najhrubší nástroj v rokovej kapele. To sa bohužiaľ neudialo a zvuk by som označil ako dosť priemerný. Škoda. Disponuje však motorom ktorý by mal za svoje výkony na ceste dostať purpurové srdce. Ohlušujúce klapnutie jednotky predchádza ohromnému zrýchleniu. Žiadna pohodička pripomínajúca Alfa s hot-dogom pred televízorom. Motorka v momente vystrelí a mizne v západe slnka – pokiaľ chcete. Motor je totiž veľmi pohodový chlapík. Podľa nálady sa dá teda použiť ako nadupaný hot-rod, ale taktiež vo vás behom chvíle prebudí pocity romantika. Motorka sa rada preklápa zo zákruty do zákruty. Podvozkovo na to stačí a nezaváha ani v pomalších vracákoch u Rychvaldských rybníkov.

Prejavu vysoko zdvihového motora odpovedá i pásmo použiteľných otáčok, do 5000. Nad touto hranicou začína už červené pole. Prehrabnutie na voľnobehu sprevádza mohutné zatrasenie a mne sa do prilby nemôže privkradnúť nič iné ako úsmev na tvári a tóny pesničky „Summer of '69 od Briana Adamsa“ z ranného rádia. Jasná pohodička. Užívate si to. Jeho elasticitou prekypujúca povaha umožňuje ísť v obci až na 5-ty rýchlostný stupeň. 6-ty je už pre motor trochu trápenie.

Brzdy budú z tých trochu horších vecí na jazde. Nie, že by nebrzdili. Zvádzať ale súboj s hmotnosťou Fat Boba by dalo zabrať každým brzdám. Holt, o brzdení je treba na týchto strojoch trochu premýšľať.

Široké riadidlá padnú skvelo do ruky a páka ktorou môžete pôsobiť na motorku je viac ako vyhovujúca. V zrkadlách uvidíte všetko čo potrebujete. Harleyácke prepínače a páčky, sú časom dlhodobo osvedčená záležitosť. Tradíciu si držia i veľmi svojské prepínače smeroviek, umiestené na oboch stranách. Každý na danú stranu. Všetky tradičné ovládacie prvky tu teda nájdeme. Ouuu, poviem vám je to nezvyk keď na ňu presadnete bezprostredne z inej motorky, s „klasickým“ prepínaním smeroviek. Počas výjazdu v duchu mnohokrát ďakujete náklonovému čidlu ktoré funguje absolútne skvelo. Nestalo sa mi snáď ani raz, že som musel smerovky vypínať ručne. Privítal by som to bez všetkého aj na svojej motorke. Myslím, iba to čidlo :).

Budík prístrojov je pekne umiestnený na nádrži. Klasický ručičkový otáčkomer obsahuje i pár ikoniek a príjemný, neutrálny digitálny displej. Okrúhly prístrojový set je doplnený o parádny chrómový lem. Jeho čitateľnosť bola výborná. Jediná miniatúrna vada na kráse môže byť trochu oneskorená reakcia ukazovateľa zaradenej rýchlosti. Po vymáčknutí spojky tento údaj vždy zhasne. A aj po zaradení rýchlosti a pustení spojky, mu trvá cca sekundu kým sa zobrazí zaradená rýchlosť.

Jazdecké pohodlie mi prišlo na super úrovni. Ako jazdec do sedačky pekne zapadnete a je cítiť príjemná opora v bedrovej časti. Sedlo je pohodové a myslím, že sa nepresedí ani pri dlhšej ceste. Je treba tiež spomenúť, že jeho poloha je celkom striktná a v snahe aj malú o zmenu posedu moc neuspejete.

Poďme na chvíľu i na zadnú sedačku. Sedlo vyzerá prívetivo aj pre spolujazdca no pekne klame telom. Pruženie motorky je dosť tuhé a spolujazdec už počas výjazdu objednáva permanentku na masáže chrbta. Prejazdy nerovností sú do tandemu dosť cítiť.

Farebná kombinácia testovaného modelu bola čierny základ, doplnená o šedo-zelené prvky na nádrži. Tá mi na motorku, pristala náramne. Na priamom slnku spracovanie laku už však trošičku vykazovalo menšie odreninky - „vlasové mapy“. Celkový dojem je aj napriek tomu vo výsledku veľmi solídny. Masívne víko primárneho prevodu v práškovej farbe sa mi moc nepáčilo. Mám tu radšej chróm – je to asi otázka na každého, akú povrchovú úpravu preferuje. „Čo by sa páčilo vám?“ Motor vyzerá krásne a svoj objem vôbec neskrýva. Prečo aj.

Vzhľadu pomáha opticky odľahčená zadná časť. Poznávacia značka je vedená obojstranne od kyvnej vidlice a netrčí tak z blatníku. To tomu optickému odľahčeniu moc pomáha. Na druhej strane... Neviem či sa to zdá iba mne. Z bočného vodorovného pohľadu je zadný blatník trochu divne moc vysoko nad zadným kolesom. Je to prvá vec ktorá mi udrela do očí už v showroome. Táto zvláštnosť bola pre mňa jedinou trochu rušivou. Je ukončený dosť nezvyklo oproti iným modelom značky. Asi to bude dizajnový pokus tlačiť motorku trochu do športovej roviny. Vidlice up-side down tomu idú taktiež príkladom, podobne ako atypické zadné odpruženie ukryté v ráme pod sedlom. Ohromné predné koleso sa k štýlu prikrčeného cruiseru so športovými ambíciami tiež smelo pridáva. Mimochodom, obe kolesá sú doplnené na ráfikoch o štýlový, a pre mňa trochu i závodnícky polep „Harley-Davidson“. Podobné polepy sú dnes dizajnovo využívané viac u športových motoriek ako u cruiserov. Sem sa hodia za 10b z 10.

Dominantou prednej časti je svetlo. Veľmi sa mi pozdávalo a je to niečo úplne iné ako tradičné okrúhle svetlo, napr. z modelu Sportster. Pripadalo mi, že do útrob svetla je vsadená podlhovastá trubička alebo niečo podobné. Videl som to na motorke isto prvý krát. Celkovo, je zaujímavé sledovať tie paralely medzi harleyáckou klasikou (tradičné prístroje, okrúhle smerovky, pohon ozubeným remeňom, klasický vzhľad motora...) s novátorskými prvkami. Svetlo je z blízkeho pohľadu vskutku pekné sci-fi. Aj opláštenie trubiek výfuku je zaujímavé, celkom nevšedné a trochu akoby z iného sveta.

Asi by som neveril, že to niekedy poviem o značke Harley-Davidson, ale pri spätnom pohľade na všetky tie moderné prvky u Fat Boba – „ona je naozaj dosť technická, aj keď tak na letmý pohľad moc nevyzerá“. A je to tak správne. Stále v ponuke značky nájdeme i tradičné modely, prečo teda neosloviť taktiež širšie publikom napr. i touto motorkou. Tá vo mne zanechala veľmi pekné pocity. Bol to jeden z tých výjazdov, na ktoré si spomeniete ešte dlho. Zostáva už len zatočiť ruletou v hoteli Bellagio, schmatnúť výhru a bežať po jedného Fat Boba do zastúpenia HD Ostrava, odkiaľ bola motorka zapožičaná... „Poprosím ale tentokrát jedny hlasné výfuky, Adame :)".

MODEL: Harley-Davidson Fat Bob
ROK: 2020
VÝKON: 78 koní
CENA: 488 500 CZK

Ďakujeme HD Ostrava za zapožičanie do testu!