Šeri testuje - Triumph Speed Twin 1200

Preberám doklady pri príjemnom pokeci na predajni. Pri druhom dúšku kávy sa ozve z poza dverí nakopnutie motora a ten zvuk lynúci sa z vonku mi proste nedá. „Musím tam ísť, to znie vážne skvelo“. Pri debate s importérom na tému zvuku sa dozviem, že Triumph zamestnáva profesionálneho zvukára, ktorý pomáhal ladiť zvuk motoru. To je veľmi zaujímavé zistenie. Premýšľam a nespomeniem si na lepšie znejúce sériové koncovky. Naozaj.

Emócie vo mne sa tesne pred výjazdom začínajú miešať. „Bude to masaker alebo to bude úplne v poho?“ Absolútne neviete, čo máte čakať. Pocity sú niekde medzi pohodou a úplným napätím. Nie je to niečo, z čoho by sa človek zložil, ale je to silné. Všetko aj vďaka podarenému vzhľadu.

Triumph má detaily pekne vychytané. Mrknite na blatníky. Tie sú vyvedené v inej farbe ako samotný lak, čo mi príde, ako super nápad. Je to nevšedné. Potešia frézované držiaky predného svetla, víčko nádrže (trefne umiestnené vpravo) či brániče stupačiek z pekného kusu hliníku. Podarili sa i mohutné zvody výfuku z každého valca, ťahajúce sa bokom celej motorky a klasické odpruženie cez dve pružiny vzadu. Presne tak sa to robilo kedysi. Aj prachovky na klzákoch sú staré známe gumené harmoniky. Zrkadlá vkusne odkazujú na caffee racer štýl. V „imidžovom“ súboji o nadvládu nad Európou je v porovnaní napr. s Ducati Scrambler či BMW R nineT jasný víťaz. Čo na vzhľade však moc nepoteší sú matné kryty motora, na ktorých boli vidieť známky opotrebenia už za krátku dobu života demo motorky. Tieto matné úpravy majú isto niečo do seba nevšedným vzhľadom, no je vidno, že sa výrobca ešte má kde zlepšovať vo výdrži danej povrchovej úpravy. Motorka je síce testovačka a človek si na svoju motorku dá isto trochu väčší pozor, no myslím, že podobným šrámom, ako boli tu, sa aj tak nedá časom zabrániť.

Počasie, ktoré ma privíta na test je mierne pod mrakom, trochu, také anglické :). Akoby bolo zrejmé, s kým sa dnes v okolí Olomouca zveziem. Často sa zamýšľam, kam motorku zobrať, a ako ju využiť, čo najlepšie. Akú trasu zvoliť. Tu to vidím na rýchle okresky lemujúce zelenými lúkami s dobrou viditeľnosťou do zákrut, nápadne podobajúce sa okruhu Donington Park. Zdraviac pasúce sa kravy prelietavam otvorené zákruty a slepé horizonty, ktoré mi dávajú pekne zabrať. Triumph je, ale celú dobu v pohode. Pneumatiky ani podvozok sa nedajú zaskočiť. Spoľahlivo im sekundujú brzdy Brembo s dobrým nástupom. Pomyselným esom v rukáve, je jej motor.

Asi by sa našlo pár lepších, lepšie brzdiacich a výkonnejších motoriek, ale vám je to jedno. Aby ste ju zvládli, nemusíte po večeroch cvičiť benchpress. Aj napriek tomu sa zveziete veľmi svižne, a ak to preženiete, riskujete, že vám síce vysmiaty ale nekompromisný pán policajt vytiahne doklady z vrecka na pekne dlhú dobu. Použiteľné je hlavne stredné pásmo otáčok, v dolnej časti už prejav motora dosť cuká. Horné pole použiteľnosti je asi najlepšie ku 6000 otáčkam. Ďalej, od 7000 už pokračuje červené pole k 8000 otáčkam, kde je úplné maximum. Ponúka i základnú elektroniku a sú v nej 3 palivové mapy - Sport, Road and Rain. Mne asi najviac sedela Road, nebola tak moc ucukaná (aj napriek Ride-by-wire) na plyne ako Sport. U všetkých by mal byť výkon motora rovnaký, mení sa iba charakter priebehu výkonu a nastavenie trakčnej kontroly. Volia sa tlačítkom Mode, po vašej ľavej ruke. Pre zmenu režimu je potreba zatvárať plyn, ale zastavovať sa nemusí.

Objem 1200 spoločne so spoľahlivým a presným podvozkom sa na vybranej trase proste musí ukázať. Nestráca dych ani elán. Dobre si na to spomínam. Pin-pong myšlienok v hlave začínal hneď po prvom zastavení, no i s odstupom času je názor úplne rovnaký, ako vtedy - „Ona je fakt dosť dobrá“.

Poloha na sedátku je vhodná viac pre menšie postavy. Myslím, že človek s 185cm+ už bude mať problémy. Je však moc pekné a k tomuto štýlu motorky by som si ani iné vhodnejšie nepredstavil.

Speed Twin budí dojem, kdekoľvek sa s ňou objavíte. Konkurentov svojim vkusným a dobre trafeným retro nádychom posiela pekne na hanbu. Pozitívne ohlasy získate i u staršej generácie, kde sa deduškom začínajú lesknúť oči pri spomienke na svoje Bonneville ktoré kedysi vlastnili. Nespojujme si ju ale úplne s milým dojmom žltého Minicoopera Mr. Beana. Pôsobí drsňácky a svalnato. Skôr ju zaraďme k vlajkonosičom Manchesteru United!

Budíky sa mi moc nepáčili. Nie sú škaredé a k motorke sa hodia, no mne na nich niečo vadí. Možno ten použitý karbón na pozadí spoločne s, akoby „konskými podkovami“, do ktorých sú ešte nahustené ikonky... Je tam toho moc. To mi nesedí. Nečakám samozrejme na motorke tohto typu digitálny displej. Dva valce okrúhlych budíkov, ako z brokovnice mieriac na vašu hlavu a v nich ručičky otáčkomeru a rýchlomeru – k je charakteru to ladí. Len tá forma. Nechýba info o zaradenom prevodovom stupni či stav nádrže a použitý jazdný režim, na malých digitálnych displejíkoch.

A mám to za sebou ani minca nikdy nepadne na hranu, je načase sa rozhodnúť aká je. Asi už viem. Nakoniec je ako kamarátka, ktorú chcete v partií pri výlete vždy mať so sebou. Pohodárka a, keď chce i trochu rebelka, ktorá však neskazí nikdy žiadnu srandu. Ak niekedy pôjdete okolo Triumph Olomouc, určite sa u nich zastavte, majú tam vždy skladom k videniu krásne kúsky. A ak náhodou niekedy uvidíte na ulici nejakú Speed Twin 1200, pozdravujte ju odo mňa, bolo to vtedy moc fajn.

MODEL: Triumph Speed Twin 1200
ROK: 2019
VÝKON: 96 koní
CENA: 314 000 CZK

Ďakujeme Triumph Olomouc za zapožičanie do testu!